filozofiou ateliéru
je divoká príroda
ateliér HÚŠTINA
prirodzené kompozície v exteriéri - priblíženie sa k tomu ako dokáže komponovať príroda sama v krajine
Sme ateliér s individuálnym prístupom. Vytvárame priestor pre ľudí, v ktorom sa cítia dobre a prirodzene
"Na prvom mieste je pre nás človek a jeho prirodzená spätosť s prírodou a krajinou, v ktorej žije."
o mne
Žijeme v živej urbanizovanej krajine. Filozofia mojej tvorby je založená na pozorovaní divokej prírody a jej vzťahov a emócii vyvolanej na strane pozorovateľa.
Na prvom mieste je pre mňa človek a jeho prirodzená spätosť s prírodou a krajinou, v ktorej žije. Jednotlivé biotické zložky krajinnej architektúry vnímam ako nástroj umožňujúci harmonizovať myseľ a psychiku človeka. Diela krajinnej architektúry z môjho pohľadu majú prinášať rozmanitosť a život späť do urbanizovaných priestorov. Nehybné inštalácie záhradných kompozícií emočne ochudobňujú pozorovateľa o zážitok.
verejné priestory, súkromná zeleň
Verejné priestory, súkromná zeleň sú pre mňa meniacou sa scénou počas celého roka. Zároveň však majú typologicky rešpektovať priestor, okolitú architektúru a prírodu. Krajinárske dielo nemá byť inštalácia mechanicky komponovaných prvkov. Kompozícia má vytvárať vzťahy medzi jednotlivými prvkami, prepojenosť medzi biotickými a abiotickými zložkami architektúry.
Prírodná kompozícia na základe princípov prírode blízkeho spoločenstva sú základom príjemného krajinno-architektonickeho priestoru a pripomínajú pozorovateľovi pohyb v prírode. Čiastočne suplujú neopomenuteľné pôsobenie prírody na psychiku človeka.
my
fraňo
klaudia
"Študujem krajinu a píšem. Inšpiráciou pre moju tvorbu je slovné spojenie - praktická poézia života. Snažím sa spoznať problémy, s ktorými sa potýkame a vidieť krásu každodennosti – pretaviť to do krajinno-architektonických riešení, ktoré budú ľudí ďalej inšpirovať a budú mať prínos ako pre prírodu, tak pre človeka."
prepojenosť priestorov
Architektúra, interiér a exteriéry sú vzájomne prepojené priestory, majú spoločne na základe vytváraných vzťahov rešpektovať potreby človeka ako pozorovateľa, no zároveň majú vychovávať a napĺňať jeho estetické vnímanie .. vyvolávať pocity spojené s harmóniou..
Harmonické priestory vychovávajú človeka a napĺňajú jeho pocity príjemnosti, spokojnosti a predovšetkým dávajú mu potrebný priestor na oddych. Tvorba priestorov by mala vznikať na základe spolupráce naprieč povolaniami architekta, interiérového dizajnéra a krajinného architekta, prípadne botanika.
Moja tvorba vychádza z idealistického uchopenia priestoru cez psychologické vnímanie a vnem pozorovateľa. Na tom základe vzniká myšlienka, idea a základný koncept uchopenia priestoru.. Tvorba a napĺňanie biotickými a abiotickými prvkami vychádza práve z idealistickej krajinno-architektonickej myšlienky a vcítenia sa do role pozorovateľa a jeho psychiky. Pochopenie pozorovateľa, majiteľa či človeka vo verejnom priestore v súvislosti s architektonickými vzťahmi vytvára prvý náčrt funkčno priestorového rozdelenia územia. Následne vytváram celkový obraz, predstavu o naplnení priestorov jednotlivými zložkami. Tak vzniká koncept, ktorý následne prepracovávam do detailov a konzultujem s klientmi a ich potrebami.
Návrhy koncipujem s rešpektom voči atmosfére daného miesta, vychádzajú z potrieb klientov. Ku každému priestoru pristupujem individuálne a citlivo, či sa jedná o rodinnú záhradu, priestory verejné, historické alebo krajinné prvky zelenej infraštruktúry.
Kontroverzné inštalácie vo verejnom priestore vnímam ako nástroj schopný poukázať a upozorniť na niečo neobvyklé. Vnem pozorovateľa je vedený na niečo nezvyčajné, abstraktnú kompozíciu, prvok vedúci k zastaveniu a zamysleniu sa. Vtedy sa pre mňa dielo krajinnej architektúry môže stať aj kompiláciou a spoločenstvom nezvyčajne spojených statických prvkov. Práve kontroverznosť zámeru je vtedy nástrojom. Takto vnímam práve dočasné inštalácie vo verejných priestoroch, musia však mať v sebe zámer smerujúci k pochopeniu danej témy.
Projekty vytváram s ohľadom na dnešný stav, ekologický rosný bod v akom sa nachádzame. Stav kedy už niet kam újsť s výhovorkami a je čas prijať zodpovednosť. Vracať prírode aspoň tie časti, ktoré patria ku krajinnej architektúre. V tvorbe využívam všetky etáže zelene a snáď najväčšiu pozornosť venujem správnemu nastaveniu trvalkového spoločenstva. Tým prinášam(e) späť život, za pomoci prírody vytváram(e) priestory plné života a bioty. Zvyšovanie biodiverzity v urbánnych priestoroch vnímam ako nosnú tému 21 storočia. A k nej patrí komponovanie prírode blízkych spoločenstiev založených na lokálnom poznaní zložiek prírody.
Výchova slovenského klienta k zodpovednosti za stav životného prostredia, prinášanie pohľadov spojených s prírodou, stimulácia prirodzenosti a prírodnosti prostredia .. vnímam ako úlohy krajinného architekta dnešnej doby 21. storočia.